[Top][All Lists]
[Date Prev][Date Next][Thread Prev][Thread Next][Date Index][Thread Index]
[Emacs-diffs] Changes to TUTORIAL.sk
|
From: |
Glenn Morris |
|
Subject: |
[Emacs-diffs] Changes to TUTORIAL.sk |
|
Date: |
Wed, 22 Aug 2007 07:37:31 +0000 |
CVSROOT: /sources/emacs
Module name: emacs
Changes by: Glenn Morris <gm> 07/08/22 07:37:31
Index: TUTORIAL.sk
===================================================================
RCS file: TUTORIAL.sk
diff -N TUTORIAL.sk
--- TUTORIAL.sk 21 Jan 2007 00:27:13 -0000 1.15
+++ /dev/null 1 Jan 1970 00:00:00 -0000
@@ -1,1106 +0,0 @@
-Tútorial k Emacsu. Podmienky pozri na konci.
-Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal <address@hidden>, do slovenèiny Miroslav
-Va¹ko <address@hidden>.
-
-Máte pred sebou tútorial k Emacsu.
-
-Príkazy Emacsu v¹eobecne vyu¾ívajú klávesu CONTROL (obèas oznaèovanú ako CTRL
-alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT). Aby sme tieto
-názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce skratky:
- C-<chr> znamená podr¾a» klávesu CONTROL a stlaèi» znak <chr>.
- Teda C-f znamená: podr¾te klávesu CONTROL a stlaète f.
- M-<chr> znamená podr¾a» klávesu META, EDIT alebo ALT a stlaèi» <chr>.
- Ak nemáte ¾iadnu z kláves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
- stlaète a pustite klávesu ESC a potom <chr>. Klávesu ESC budeme
- oznaèova» <ESC>.
-
-Dôle¾itá poznámka: prácu s Emacsom ukonèíte stlaèením C-x C-c (dva znaky).
-Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz. Napr.:
-<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
-[Prostredná èas» obrazovky je prázdna zámerne. Text pokraèuje ni¾¹ie.]
->> Teraz stlaète C-v (view next screen) pre posun na ïal¹iu obrazovku.
- (Smelo do toho, spravte to pridr¾aním klávesy control a stlaèením v.)
- Od tejto chvíle by ste toto mali robi» ak doèítate zobrazenú
- obrazovku.
-
-V¹imnite si, ¾e pri posuve obrazoviek v¾dy zostávajú zobrazené dva riadky
-z predchádzajúcej obrazovky; to poskytuje urèitú náväznos» pri postupnom
-èítaní textu.
-
-Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v texte pohybova»
-z jedného miesta na druhé. U¾ viete, ako sa posunú» o jednu obrazovku
-vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku spä» pou¾ite M-v
-(podr¾te klávesu META a stlaète v alebo stlaète <ESC>v ak
-nemáte klávesy META, EDIT ani ALT).
-
->> Skúste stlaèi» M-v a potom C-v, niekoµko krát to zopakujte.
-
-
-* ZHRNUTIE
-----------
-
-Na prezeranie obrazovkových stránok sú u¾itoèné nasledujúce príkazy:
-
- C-v Posuv o obrazovku vpred
- M-v Posuv o obrazovku spä»
- C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celého textu,
- pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
- (Ide o Control-L a nie Control-1.)
-
->> Nájdite kurzor a zapamätajte si, aký je okolo neho text.
- Potom stlaète C-l.
- Nájdite kurzor znovu a v¹imnite si, ¾e je okolo neho ten istý text.
-
-Na pohyb po celých obrazovkách mô¾ete tie¾ pou¾i» klávesy PageUp a PageDown,
-ak ich Vá¹ terminál má, ale pre pohyb sú efektívnej¹ie klávesy C-v a M-v.
-
-* ZÁKLADNÉ OVLÁDANIE KURZORU
-----------------------------
-
-Pohyb medzi obrazovkami je u¾itoèný, ale ako sa premiestnime na konkrétne
-miesto v texte na obrazovke?
-
-Je to mo¾né dosiahnu» niekoµkými spôsobmi. Najzákladnej¹ím spôsobom je
-pou¾itie príkazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka¾dý z týchto príkazov presunie
-kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo ståpec v danom smere.
-Tu je tabuµka znázoròujúca smer posunu kurzoru vyvolaný týmito ¹tyrmi
-príkazmi:
-
- Predchádzajúci riadok, C-p
- :
- :
- Dozadu, C-b .... Momentálna pozícia kurzoru .... Dopredu, C-f
- :
- :
- Nasledujúci riadok, C-n
-
->> Presuòte kurzor na prostredný riadok tohto diagramu pomocou
- C-n alebo C-p. Potom stlaète C-l, aby ste na obrazovke videli celý
- diagram vycentrovaný.
-
-Pravdepodobne si tieto príkazy µahko zapamätáte podµa zaèiatoèných písmen
-anglických názvov: P ako previous (predchádzajúci), N ako next (nasledujúci),
-B ako backward (spä»), F ako forward (vpred). Sú to základné príkazy pre
-pohyb kurzoru a budete ich pou¾íva» stále, tak¾e by bolo veµmi vhodné, keby
-ste sa ich teraz nauèili.
-
->> Stlaète niekoµko krát C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.
-
->> Posuòte kurzor dovnútra riadku pomocou niekoµkých C-f a potom hore
- stlaèením C-p. Pozorujte, èo C-p robí, keï je kurzor uprostred riadku.
-
-Ka¾dý riadok textu konèí znakom nového riadku, ktorý ho oddeµuje od
-nasledujúceho riadku. Znakom nového riadku by mal by» ukonèený aj posledný
-riadok súboru (napriek tomu, ¾e to Emacs nevy¾aduje).
-
->> Vyskú¹ajte C-b na zaèiatku riadku. Kurzor by sa mal presunú» na koniec
- predchádzajúceho riadku, preto¾e ho tým presuniete cez znak nového riadku.
-
-C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku dôjde k presunu na
-ïal¹í riadok.
-
->> Stlaète niekoµkokrát C-b, tak¾e uvidíte, kde sa nachádza kurzor.
- Potom stláèajte C-f, aby ste sa vrátili na koniec riadku.
- Potom stlaète e¹te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujúci
- riadok.
-
-Keï kurzorom prejdete cez horný alebo dolný okraj obrazovky, posunie sa
-text za príslu¹ným okrajom na obrazovku. Táto vlastnos» sa nazýva
-"scrollovanie". Umo¾òuje premiestni» kurzor na µubovoµné miesto v texte,
-bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.
-
->> Skúste posunú» kurzor pod dolný okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
- èo sa stane.
-
-Ak je posun po znakoch príli¹ pomalý, mô¾ete sa pohybova» po
-slovách. M-f (Meta-f) robí posun o slovo vpred a M-b robí posun
-o slovo spä».
-
->> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b.
-
-Ak sa kurzor nachádza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
-tohto slova. Ak sa nachádza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
-kurzor na koniec nasledujúceho slova. M-b pracuje analogicky v opaènom
-smere.
-
->> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
- výsledky príkazov M-f a M-b vykonávaných z rôznych miest vnútri slov
- a medzi nimi.
-
-V¹imnite si analógie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
-strane druhej. Meta znaky sú veµmi èasto vyu¾ívané pre operácie
-vz»ahujúce sa na entity definované jazykom (slová, vety, odstavce),
-naopak Control znaky pracujú na základných prvkoch nezávislých na tom,
-èo práve editujete (znaky, riadky, a pod.).
-
-Táto analógia platí tie¾ pre riadky a vety: C-a a C-e vykonáva presun
-na zaèiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonáva presun na zaèiatok a koniec
-vety.
-
->> Skúste niekoµko krát C-a a potom niekoµko krát C-e.
- Skúste niekoµko krát M-a a potom niekoµko krát M-e.
-
-V¹imnite si, ¾e opakované C-a nerobí niè, ale opakované M-a v¾dy
-vykoná presun na ïal¹iu vetu. Princípu analógie to síce príli¹
-nezodpovedá, ale napriek tomu je toto chovanie mo¾né pova¾ova» za prirodzené.
-
-Pozícia kurzoru v texte sa tie¾ nazýva "bod" ("point"). Aby sme to
-parafrázovali, kurzor je vidie» na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnený
-v texte.
-
-Tu je prehµad jednoduchých operácií pre pohyb kurzoru vrátane príkazov pre
-pohyb medzi slovami a vetami:
-
- C-f Presun o znak vpred
- C-b Presun o znak spä»
-
- M-f Presun o slovo vpred
- M-b Presun o slovo spä»
-
- C-n Presun na nasledujúci riadok
- C-p Presun na predchádzajúci riadok
-
- C-a Presun na zaèiatok riadku
- C-e Presun na koniec riadku
-
- M-a Presun spä» na zaèiatok vety
- M-e Presun vpred na koniec vety
-
->> Vyskú¹ajte si teraz niekoµko krát v¹etky tieto príkazy kvôli cviku.
- Sú to najpou¾ívanej¹ie príkazy.
-
-Ïal¹ie dva dôle¾ité príkazy pre pohyb kurzoru sú M-< (Meta men¹ie-ako),
-ktorý vykoná presun na zaèiatok celého textu, a M-> (Meta väè¹í-ako),
-ktorý vykoná presun na koniec celého textu.
-
-Na väè¹ine terminálov je "<" nad èiarkou, tak¾e pre vyvolanie tohto znaku
-musíte pou¾i» klávesu Shift. Na týchto termináloch je teda nutné pou¾i»
-klávesu Shift aj v prípade príkazu M-<; bez klávesy Shift by ste stlaèili
-M-èiarka.
-
->> Skúste teraz M-< pre presun na zaèiatok tútorialu.
- Pou¾ite potom opakovane C-v, aby ste sa opä» vrátili sem.
-
->> Skúste teraz M-> pre presun na koniec tútorialu.
- Pou¾ite potom opakovane M-v, aby ste sa opä» vrátili sem.
-
-Kurzor mô¾ete presúva» tie¾ pomocou kurzorových kláves (klávesy
-so ¹ípkami), ak ich Vá¹ terminál má. My Vám v¹ak doporuèujeme nauèi» sa
-C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dôvodov. Za prvé, tieto klávesy fungujú
-na v¹etkých typoch terminálov. Za druhé, akonáhle raz získate cvik
-v pou¾ívaní Emacsu, zistíte, ¾e pou¾ívánie týchto CTRL znakov je
-rýchlej¹ie ako pou¾ívanie kurzorových kláves (preto¾e nemusíte presúva»
-ruku z písacej pozície). Za tretie, ak si zvyknete pou¾íva» tieto CTRL-znak
-príkazy, µahko sa nauèíte pou¾íva» iné pokroèilé príkazy pre pohyb
-kurzoru.
-
-Väè¹ina príkazov Emacsu akceptuje numerický argument; ten pre väè¹inu
-príkazov slú¾i ako opakovaè. Poèet opakovaní príkazu zadáte
-prostredníctvom stlaèenia C-u nasledovaného stlaèením príslu¹ných èíslic pred
-vyvolaním príkazu. Ak máte META (alebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje
-alternatívna mo¾nos» zadania numerického argumentu: pridr¾te klávesu META
-a stlaète príslu¹né èíslice. Doporuèujeme nauèi» sa C-u metódu,
-preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále. Èíselný argument sa tie¾ nazýva
-"prefixový argument", preto¾e ho pí¹ete e¹te pred príkazom, na ktorý sa
-vz»ahuje.
-
-Napríklad C-u 8 C-f vykoná presun o osem znakov vpred.
-
->> Skúste pou¾i» C-n alebo C-p s numerickým argumentom, na presun kurzoru
- k tomuto riadku s jediným príkazom.
-
-Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè, ale niektoré príkazy
-ho pou¾ívajú iným spôsobom. Zopár príkazov (ale ¾iaden z tých, ktoré ste sa
-doteraz nauèili) ho pou¾íva ako príznak -- prítomnos» èíselného argumentu bez
-ohµadu na jeho hodnotu spôsobí, ¾e sa príkaz správa ináè.
-
-Iným druhom výnimky sú C-v a M-v. Ak dostanú numerický argument, posunú
-obrazovku hore alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek.
-Napríklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
-
->> Skúste teraz stlaèi» C-u 8 C-v.
-
-To by malo posunú» obrazovku o 8 riadkov hore. Pokiaµ by ste ju chceli
-posunú» naspä» dole, mô¾ete da» argument príkazu M-v.
-
-Ak pou¾ívate X Windows, mali by ste ma» na µavej strane emacsového okna
-vysokú obdå¾nikovú oblas», nazvanú scrollbar. Mô¾ete potom text
-posúva» klikaním my¹ou na scrollbar.
-
->> Skúste stlaèi» prostredné tlaèítko na vrchole zvýraznenej oblasti
- vo vnútri scrollbaru. To by malo text posunú» na pozíciu danú tým, ako
- vysoko alebo nízko ste klikli.
-
->> Skúste pri stlaèenom prostrednom tlaèidle posúva» my¹ou hore a dole.
- Uvidíte, ako sa text posúva hore a dole podµa toho, ako
- hýbete my¹ou.
-
-
-* KEÏ EMACS NEREAGUJE
----------------------
-
-Ak Emacs prestane reagova» na Va¹e príkazy, mô¾ete prebiehajúcu
-èinnos» bezpeène zastavi» pomocou C-g. Pomocou C-g mô¾ete zastavi»
-príkaz, ktorého èinnos» trvá príli¹ dlho.
-
-C-g mô¾ete pou¾i» tie¾ pre odstránenie numerického argumentu príkazu,
-ktorý nechcete dokonèi».
-
->> Stlaète C-u 100 pre vytvorenie numerického argumentu 100 a potom
- stlaète C-g. Teraz stlaète C-f. Kurzor by sa mal posunú» iba
- o jeden znak, preto¾e ste argument zru¹ili prostredníctvom
- C-g.
-
-Ak ste omylom stlaèili <ESC>, mô¾ete sa ho zbavi» pomocou C-g.
-
-
-* DEAKTIVOVANÉ PRÍKAZY
-----------------------
-
-Niektoré príkazy Emacsu sú "deaktivované" ("disabled"), aby ich
-zaèínajúci pou¾ívatelia nemohli vyvola» náhodne.
-
-Ak vyvoláte niektorý z deaktivovaných príkazov, Emacs zobrazí hlásenie
-oznamujúce, ktorý príkaz to bol, s otázkou, èi chcete tento príkaz
-vykona».
-
-Ak naozaj chcete príkaz vyskú¹a», stlaète medzerník ako odpoveï
-na túto otázku. Zvyèajne, ak nechcete deaktivovaný príkaz
-vykona», odpovedzte na túto otázku pomocou "n".
-
->> Stlaète C-x C-l (èo je deaktivovaný príkaz),
- potom na otázku odpovedzte n.
-
-
-* OKNÁ
-------
-
-Emacs mô¾e ma» niekoµko okien (windows), pritom ka¾dé z nich zobrazuje svoj
-vlastný text. Ako viac okien pou¾íva», objasníme neskôr. Teraz chceme
-objasni», ako sa zbavi» nadbytoèných okien a vráti» sa do základnej
-jednookennej editácie. Je to jednoduché:
-
- C-x 1 Jedno okno (tj. zru¹enie v¹etkých ostatných okien)
-
-Teda vlo¾enie Control-x nasledované èíslicou 1. C-x 1 roz¹íri okno
-obsahujúce kurzor cez celú obrazovku. Zru¹í to v¹etky ostatné okná.
-
->> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l
->> Stlaète Control-h k Control-f.
- Pozorujte, ako sa aktuálne okno zmen¹í a objaví sa nové okno
- kvôli zobrazeniu dokumentácie pre príkaz Control-f.
-
->> Stlaète C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentáciou zmizne.
-
-Tento príkaz sa odli¹uje od u¾ nauèených príkazov tým, ¾e pozostáva z dvoch
-znakov. Zaèína znakom CONTROL-x. Exostuje celá séria príkazov zaèínajúcich
-na CONTROL-x; veµa z nich sa týka okien, súborov, bufferov a súvisiacich vecí.
-Tieto príkazy pozostávajú z dvoch, troch alebo ¹tyroch znakov.
-
-
-* VKLADANIE A MAZANIE
----------------------
-
-Ak chcete vlo¾i» text, proste ho napí¹te. Znaky, ktoré vidíte,
-ako A, 7, *, atï., sú Emacsom chápané ako text a vkladané okam¾ite.
-Pre vlo¾enie znaku nového riadku stlaète <Return> (klávesu Enter).
-
-Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením <Delback>.
-<Delback> je klávesa na klávesnici -- tá istá, ktorú normálne pou¾ívate na
-zmazanie naposledy napísaného znaku. Je to zvyèajne veµká klávesa pár riadkov
-nad klávesou <Return>, a je väè¹inou oznaèovaná ako "Delete", "Del" alebo
-"Backspace".
-
-Ak je veµká klávesa na tom mieste oznaèená ako "Backspace", potom je to ona,
-ktorú budete pou¾íva» ako <Delback>. Mô¾e tam by» niekde inde e¹te klávesa
-oznaèená ako "Delete", ale to nie je <Delback>.
-
-V¹eobecne, <Delback> ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou kurzoru.
-
->> Vykonajte to teraz -- napí¹te niekoµko znakov a potom ich zma¾te
- niekoµkými stlaèeniami <Delback>. Nebojte sa zmien v tomto súbore;
- originálny tútorial sa nezmení. Toto je Va¹a osobná kópia.
-
-Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky, je
-zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktorý pokraèuje na
-ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") (alebo, ak
-pou¾ívate grafický systém, malá zakrivená ¹ípka) na pravom okraji obrazovky.
-
->> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravého okraju, a pokraèujte vo
- vkladaní. Objaví sa Vám pokraèovací riadok.
-
->> Pou¾ite <Delback> pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na
- jeden riadok obrazovky. Pokraèovací riadok zmizne.
-
-Znak nového riadku mô¾ete zmaza» ako ktorýkoµvek iný znak. Zmazanie
-znaku nového riadku medzi dvoma riadkami spôsobí ich spojenie do jediného
-riadku. Ak je výsledný riadok príli¹ dlhý na to, aby sa vo¹iel na ¹írku
-obrazovky, bude zobrazený pokraèovacím riadkom.
-
->> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète <Delback>. To tento
- riadok spojí s riadkom predchádzajúcim.
-
->> Stlaète <Return> pre znovuvlo¾enie zmazaného znaku nového riadku.
-
-Spomeòte si, ¾e väè¹ina príkazov Emacsu mô¾e dosta» poèet opakovaní;
-vrátane textových znakov. Opakovanie textových znakov ich vlo¾í
-niekoµko krát.
-
->> Vyskú¹ajte si to -- stlaète C-u 8 * pre vlo¾enie ********.
-
-Teraz u¾ poznáte najzákladnej¹ie spôsoby, ako nieèo v Emacse napísa» a ako
-opravova» chyby. Mô¾ete ale tie¾ maza» text po slovách alebo po riadkoch.
-Tu je zhrnutie operácií pre mazanie textu:
-
- <Delback> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
- C-d Zmazanie znaku nasledujúceho za kurzorom
-
- M-<Delback> Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom
- M-d Zru¹enie slova nasledujúceho za kurzorom
-
- C-k Zru¹enie textu od pozície kurzoru do konca riadku
- M-k Zru¹enie textu do konca aktuálnej vety
-
-V¹imnite si, ¾e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roz¹irujú paralelu
-zaèatú C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale tým sa
-nebudeme trápi»). C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle vz»ahu riadkov k vetám.
-
-¥ubovoµnú èas» buffera mô¾ete zru¹i» aj nasledujúcim spôsobom. Presuòte sa
-na koniec tejto èasti a stlaète C-@ alebo C-SPC (µubovoµnú z týchto
-kombinácií). (SPC znamená medzerník.) Presuòte sa na druhý koniec tejto
-èasti a stlaète C-w. Text medzi týmito pozíciami bude zru¹ený.
-
->> Presuòte kurzor na písmeno ¥ na zaèiatku predchádzajúceho odstavca.
->> Stlaète C-SPC. Emacs by mal zobrazi» v spodnom riadku obrazovky správu
- "Mark set".
->> Presuòte kurzor na písmeno c v slove "koniec" na druhom riadku
- odstavca.
->> Stlaète C-w. Text, ktorý zaèína písmenom L a konèí pred písmenom "c"
- bude zru¹ený.
-
-Uvedomte si, ¾e rozdiel medzi "ru¹ením" ("killing") a "mazaním"
-("deleting") je ten, ¾e "zru¹ené" veci mô¾u by» vhodené spä», zatiaµ èo
-"zmazané" nie. V¹eobecne príkazy, ktoré mô¾u zmaza» väè¹ie mno¾stvo
-textu, ukladajú text, zatiaµ èo príkazy, ktoré ma¾ú jediný znak alebo
-iba prázdne riadky a medzery, mazaný text neukladajú.
-
->> Presuòte kurzor na zaèiatok neprázdneho riadku.
- Potom stlaète C-k pre zru¹enie textu na tomto riadku.
->> Stlaète C-k druhý krát. Uvidíte, ¾e to zru¹í znak nového riadku, ktorý
- je za týmto riadkom.
-
-V¹imnite si, ¾e jedno C-k zru¹í obsah riadku a druhé C-k zru¹í riadok
-samotný a posunie v¹etky ïal¹ie riadky hore. C-k spracováva numerický
-argument ¹peciálne: zru¹í zodpovedajúci poèet riadkov VRÁTANE ich
-obsahu. To u¾ nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru¹í dva riadky a ich
-obsah; dvojité stlaèenie C-k by toto obvykle nespravilo.
-
-Vracanie textov spä» sa nazýva "vhadzovanie" ("yanking"). (Predstavte
-si opätovné vhadzovanie, vracanie spä» textu, ktorý bol odstránený.)
-Zmazaný text mô¾ete vhodi» buï na to isté miesto, odkiaµ bol zmazaný,
-alebo na iné miesto v bufferi, alebo dokonca aj do iného súboru.
-Text mô¾ete vhodi» aj viac krát, keï vytvárate jeho ïal¹ie kópie.
-
-Príkazom na vhadzovanie je C-y. Tento príkaz vlo¾í posledný zmazaný
-text na pozíciu, na ktorej sa nachádza kurzor.
-
->> Skúste to; stlaète C-y pre vhodenie textu spä».
-
-Ak stlaèíte C-k niekoµko krát po sebe. v¹etok zmazaný text je ulo¾ený
-spolu tak, aby bolo mo¾né vhodi» spä» v¹etky riadky naraz.
-
->> Stlaète niekoµko krát C-k.
-
-Teraz obnovte naposledy zru¹ený text:
-
->> Stlaète C-y. Potom posuòte kurzor o niekoµko riadkov ni¾¹ie a stlaète
- C-y znovu. Teraz vidíte, ako je mo¾né kopírova» text.
-
-Èo keï máte nejaký text, ktorý by ste radi vhodili spä» a potom zru¹íte
-nieèo iného? C-y by vlo¾ilo posledný zru¹ený text. Ale predchádzajúci
-text ni je stratený. Mô¾ete ho získa» spä» pou¾itím príkazu M-y. Potom,
-èo spravíte C-y pre získanie posledného zru¹eného textu, stlaèenie M-y
-vymení tento vhodený text za predchádzajúci zru¹ený text. Ïal¹ími a
-ïal¹ími stlaèeniami M-y dostávate predchádzajúce a predchádzajúce zru¹ené
-texty. Keï dosiahnete text, ktorý hµadáte, nemusíte s ním pre jeho
-uchovanie niè ïal¹ieho robi». Jednoducho vhodený text ponechajte, kde
-je, a pokraèujte v editácii.
-
-Ak opakujete M-y dostatoène dlho, dostanete se spä» k východziemu
-bodu (posledne zru¹enému textu).
-
->> Zru¹te riadok, presuòte kurzor niekam inam a zru¹te iný riadok.
- Potom vykonajte C-y pre vrátenie druhého zru¹eného riadku.
- Potom stlaète M-y a vhodený riadok bude nahradený prvým zru¹eným riadkom.
- Opakujte M-y a pozorujte, èo dostávate. Pokraèujte v tom, pokiaµ sa
- znova neobjaví druhý zru¹ený riadok a potom niekoµko ïal¹ích.
- Ak chcete, mô¾ete skúsi» preda» M-y kladné a záporné argumenty.
-
-
-* UNDO
-------
-
-Ak vykonáte v texte zmenu a potom zistíte, ¾e to bol omyl, mô¾ete
-zmenu vráti» príkazom undo, C-x u.
-
-C-x u obvykle vráti zmeny vykonané jedným príkazom; pokiaµ C-x u
-zopakujete niekoµko krát po sebe, ka¾dé opakovanie vráti jeden ïal¹í
-príkaz.
-
-Sú ale dve výnimky: príkazy, ktoré nemenia text, sa nepoèítajú (to
-zahàòa príkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajúce
-samy seba sú obvykle spracovávané v skupinách a¾ po 20. (To je kvôli
-tomu, aby sa zredukoval poèet C-x u nutných pre vrátenie vkladaného
-textu.)
-
->> Zru¹te tento riadok pomocou C-k, stlaète potom C-x u a riadok by sa mal
- znova objavi».
-
-Alternatívny undo príkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v¹ak
-menej pracné ho aplikova» niekoµko krát za sebou. Nevýhodou C-_ je, ¾e
-na niektorých klávesniciach nie je jasné, ako ho vyvola». To je dôvod,
-preèo ponúkame aj C-x u. Na niektorých termináloch mô¾ete C-_ vyvola»
-stlaèením / pri stlaèenom CTRL.
-
-Numerický argument pre C-_ a C-x u funguje ako poèet opakovaní.
-
-Pomocou príkazu undo mô¾ete vráti» zru¹ený aj zmazaný text. Rozdiel medzi
-mazaním a ru¹ením textu ovplyvòuje mo¾nos» vhodenia tohto textu pomocou
-C-y, neovplyvòuje ale mo¾nosti príkazu undo.
-
-
-* SÚBORY
---------
-
-Aby text, ktorý editujete, zostal trvale uchovaný, musíte ho ulo¾i» do
-súboru. Inak by bol po ukonèení Emacsu stratený. Svoju editáciu
-spojíte so súborom "vyhµadaním" ("finding") súboru. (Tie¾ sa to
-nazýva "nav¹tívenie" ("visiting") súboru.)
-
-Vyhµadanie súboru znamená, ¾e vidíte jeho obsah v Emacse. V mnohých
-ohµadoch je to, ako by ste editovali priamo ten súbor. Napriek tomu zmeny,
-ktoré prostredníctvom Emacsu robíte, sa nestanú trvalými, pokiaµ tieto
-zmeny do súboru "neulo¾íte" ("save"). Tým sa zamedzí nechcenému ponechaniu
-èiastoène zmeneného súboru v systéme. Dokonca aj keï súbor ulo¾íte,
-Emacs uchová pôvodný súbor pod zmeneným názvom pre prípad, ¾e by ste
-zistili, ¾e va¹e úpravy boli chybné.
-
-Keï sa pozriete do dolnej èasti obrazovky, uvidíte riadok, ktorý zaèína a
-konèí pomlèkami a na zaèiatku má "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného.
-Táto èas» obrazovky obvykle obsahuje meno súboru, ktorý je práve
-nav¹tívený. Akurát teraz máte nav¹tívený súbor nazvaný "TUTORIAL.sk",
-ktorý je Va¹ou osobnou èmáraciou kópiou tútorialu Emacsu. Keï v Emacse
-vyhµadáte súbor, jeho meno sa objaví presne na tom mieste.
-
-Ïal¹ou vecou súvisiacou s príkazom pre vyhµadanie súboru je to, ¾e musíte
-poveda», ktoré meno súboru chcete. Hovoríme, ¾e príkaz "èíta argument
-z terminálu" (v tomto prípade je argumentom meno súboru). Potom, èo
-vyvoláte príkaz
-
- C-x C-f Vyhµadanie súboru
-
-Emacs sa Vás opýta na meno súboru. Meno súboru, ktoré pí¹ete, sa
-objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktorý sa v tejto situácii nazýva
-minibuffer. Pre editáciu mena súboru mô¾ete pou¾íva» obvyklé editaèné
-príkazy Emacsu.
-
-Zadávanie mena súboru (v¹eobecne akýkoµvek vstup z minibuffera) mô¾ete
-zru¹i» príkazom C-g.
-
->> Stlaète C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru¹í a tie¾ to zru¹í
- príkaz C-x C-f, ktorý minibuffer pou¾il. Tak¾e nevyhµadáte ¾iadny
- súbor.
-
-Po napísaní mena súboru stlaète <Return> na jeho ukonèenie.
-Príkaz C-x C-f potom zaène pracova» a vyhµadá súbor, ktorý ste zvolili.
-Po skonèení príkazu C-x C-f minibuffer zmizne.
-
-Po malej chvíli sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho
-editova». Keï chcete zmeny natrvalo ulo¾i», pou¾ite príkaz
-
- C-x C-s Ulo¾enie súboru
-
-To skopíruje text z Emacsu do súboru. Keï to spravíte prvý krát, Emacs
-premenuje pôvodný súbor na súbor s novým menom, aby nebol stratený.
-Nové meno je vytvorené pridaním "~" na koniec pôvodného mena súboru.
-
-Keï je ukladanie dokonèené, Emacs zobrazí meno zapísaného súboru.
-Mali by ste uklada» rozumne èasto, aby ste nestratili príli¹ veµa práce
-v prípade pádu systému.
-
->> Stlaète C-x C-s pre ulo¾enie Va¹ej kópie tútorialu.
- Malo by to zobrazi» "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.
-
-POZNÁMKA: Na niektorých systémoch spôsobí stlaèenie C-x C-s zatuhnutie
-obrazovky a nevidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
-"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
-nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom
-v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále Emacsu
-vyhµadajte radu, ako sa vysporiada» s touto "vlastnos»ou".
-
-Existujúci súbor mô¾ete vyhµada», aby ste ho mohli prehliada» alebo
-editova». Mô¾ete tie¾ vyhµada» súbor, ktorý e¹te neexistuje. To je
-spôsob, akým sa dá vytvori» súbor v Emacse: vyhµadajte súbor, ktorý
-bude na zaèiatku prázdny a potom zaènite vklada» text urèený pre tento
-súbor. Keï po¾iadate o ulo¾enie, Emacs skutoène vytvorí súbor
-s textom, ktorý ste vlo¾ili. Od tej chvíle sa potom mô¾ete cíti», ako
-keby ste editovali u¾ existujúci súbor.
-
-
-* BUFFERY
----------
-
-Ak vyhµadáte pomocou C-x C-f druhý súbor, prvý súbor v Emacse
-zostáva. Mô¾ete sa doò spä» prepnú» jeho opätovným vyhµadaním
-pomocou C-x C-f. Týmto spôsobom mô¾ete do Emacsu dosta» pomerne veµa
-súborov.
-
->> Vytvorte súbor pomenovaný "foo" stlaèením C-x C-f foo <Return>.
- Potom vlo¾te nejaký text, zmeòte ho a ulo¾te "foo" stlaèením C-x C-s.
- Nakoniec stlaète C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, èím sa vrátite spä» do
- tútorialu.
-
-Emacs ukladá text ka¾dého súboru do objektu nazývaného "buffer".
-Vyhµadanie súboru vytvorí v Emacse nový buffer. Ak chcete vidie» zoznam
-bufferov, ktoré momentálne existujú vo Va¹om procese Emacs, stlaète:
-
- C-x C-b Zoznam bufferov
-
->> Skúste teraz C-x C-b.
-
-Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno súboru,
-ktorého text obsahuje. AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy
-súèas»ou nejakého bufferu.
-
->> Stlaète C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.
-
-Ak máte niekoµko bufferov, iba jeden z nich je "aktuálny". Je to ten buffer,
-ktorý práve upravujete. Ak chcete upravova» iný buffer, musíte sa doòho
-"prepnú»". Ak sa chcete prepnú» do bufferu so súborom, mô¾ete ho znova otvori»
-príkazom C-x C-f. Ale existuje jednoduch¹í spôsob: pou¾ite príkaz C-x b. Pri
-tomto príkaze musíte napísa» meno bufferu.
-
->> Napí¹te C-x b foo <Return> na vrátenie sa do bufferu "foo", ktorý uchováva
- text súboru "foo". Potom napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa
- do tohto návodu.
-
-Väè¹inu èasu, meno bufferu je také isté ako meno súboru (bez názvu adresára).
-Ale nie je to v¾dy pravda. Zoznam bufferov vytvorený s C-x C-b v¾dy uká¾e mená
-ka¾dého bufferu.
-
-HOCAKÝ text, ktorý vidíte v okne Emacsu je v¾dy èas» nejakého bufferu.
-Niektoré buffery nezodpovedajú súborom. Napríklad, buffer pomenovaný
-"*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor. Je to buffer, ktorý obsahuje zoznam
-bufferov, vytvorený pomocou C-x C-b. Buffer nazvaný "*Messages*" tie¾
-nezodpovedá súboru¨obsahuje správy, ktoré sa objavili na spodnom riadku poèas
-vá¹ho sedenia s Emacsom.
-
->> Napí¹te C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so správami. Potom
- napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa do tohto návodu.
-
-Ak zmeníte text jedného súboru a potom vyhµadáte iný súbor,
-nespôsobí to ulo¾enie prvého súboru. Jeho zmeny zostávajú v Emacse
-uchované v jemu zodpovedajúcom buffere. Vytvorenie a úprava druhého
-súboru nemá ¾iadny vplyv na buffer prvého súboru. To je veµmi
-u¾itoèné, ale tie¾ to znamená, ¾e potrebujete vhodný spôsob, ako ulo¾i»
-buffer prvého súboru. Nutnos» prepnú» sa spä» pomocou C-x C-f, aby
-ho bolo mo¾né ulo¾i» prostredníctvom C-x C-s, by bola nemiestne
-ob»a¾ujúca. Tak¾e máme
-
- C-x s Ulo¾enie niektorých bufferov
-
-C-x s sa Vás spýta na ka¾dý buffer, ktorý obsahuje zmeny, ktoré ste
-neulo¾ili. Pre ka¾dý taký buffer sa Vás spýta, èi ho má ulo¾i».
-
->> Vlo¾te riadok textu a potom stlaète C-x s.
- Emacs by sa Vás mal opýta», èi má by» ulo¾ený buffer nazvaný TUTORIAL.sk.
- Odpovedzte na túto otázku áno (yes) stlaèením "y".
-
-
-* ROZ©IROVANIE SADY PRÍKAZOV
-----------------------------
-
-Existuje omnoho, omnoho viac príkazov Emacsu, ako tie, ktoré by vôbec mohli
-by» rozmiestnené na v¹etky control a meta znaky. Emacs tento problém
-obchádza prostredníctvom X (eXtend) príkazu. Ten vzniká dvoma spôsobmi:
-
- C-x Znakový eXtend. Nasledovaný jedným znakom.
- M-x Pomenovaný príkaz eXtend. Nasledovaný dlhým názvom.
-
-To sú príkazy, ktoré sú v¹eobecne u¾itoèné, ale menej èasto pou¾ívané
-ako tie, ktoré ste sa u¾ nauèili. U¾ ste videli dva z nich: súborové
-príkazy C-x C-f pre vyhµadanie a C-x C-s pre ulo¾enie. Iný príklad je
-príkaz pre ukonèenie Emacsu -- tj. príkaz C-x C-c. (Nemajte obavy
-o stratu zmien, ktoré ste spravili; C-x C-c ponúkne ulo¾enie ka¾dého
-zmeneného súboru pred tým, ne¾ sa Emacs skonèí.)
-
-C-z je príkaz na *doèasné* opustenie Emacsu -- mô¾ete sa po òom do
-spusteného Emacsu vráti».
-
-Na systémoch, ktoré to umo¾òujú, C-z Emacs "pozastaví"; tzn. vráti Vás
-do shellu, ale Emacs neskonèí. V najbe¾nej¹ích shelloch sa mô¾ete do
-Emacsu vráti» príkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.
-
-Na systémoch, ktoré pozastavovanie procesov nemajú implementované, C-z
-vytvorí subshell be¾iaci pod Emacsom, aby Vám dal ¹ancu spusti» iné
-programy a potom sa do Emacsu vráti»; nevykoná teda pravé opustenie
-Emacsu. V tom prípade je obvyklou cestou návratu zo subshellu do Emacsu
-shellový príkaz `exit'.
-
-Chvíµa pre pou¾itie C-x C-c nastane vtedy, keï sa chystáte odhlási» sa zo
-systému. Správne je to tie¾ pri ukonèovaní Emacsu vyvolaného po¹tovým
-programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si poradi»
-s pozastavením Emacsu. Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ sa
-nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho ukonèi».
-
-Existuje mnoho C-x príkazov. Tu je zoznam tých, ktoré ste sa u¾ nauèili:
-
- C-x C-f Vyhµadanie súboru
- C-x C-s Ulo¾enie súboru
- C-x C-b Zoznam bufferov
- C-x C-c Ukonèenie Emacsu
- C-x 1 Zru¹enie v¹etkých okien okrem jedného
- C-x u Undo
-
-Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te menej, alebo
-príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch. Príkladom je príkaz
-replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec iným. Keï stlaèíte M-x,
-vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada» meno
-príkazu; v tomto prípade "replace-string". Jednoducho napí¹te "repl s<TAB>"
-a Emacs názov doplní. (<TAB> je klávesa Tab, be¾ne sa nachádza nad klávesou
-CapsLock alebo Shift na µavom okraji klávesnice.) Skonèite zadávanie mena
-príkazu pomocou <Return>.
-
-Príkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- re»azec, ktorý má by»
-nahradený, a re»azec, ktorý ho má nahradi». Ka¾dý argument musíte
-ukonèi» pomocou <Return>.
-
->> Presuòte kurzor na prázdny riadok dva riadky pod týmto.
- Potom napí¹te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.
-
- V¹imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
- z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekoµvek sa za aktuálnou pozíciou
- kurzoru vyskytlo.
-
-
-* AUTOMATICKÉ UKLADANIE
------------------------
-
-Ak ste spravili zmeny v súbore, ale nemáte ich e¹te ulo¾ené,
-mô¾u by» v prípade páde systému stratené. Aby vás Emacs pred tým ochránil,
-periodicky zapisuje "auto save" súbor pre ka¾dý súbor, ktorý
-editujete. Meno auto save súboru má na zaèiatku a na konci #;
-napríklad ak sa Vá¹ soubor nazýva "hello.c", jeho auto save
-súbor sa nazýva "#hello.c#". Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobom,
-Emacs auto save súbor zma¾e.
-
-Ak nastane pád systému, mô¾ete svoje úpravy obnovi» z auto-save
-súboru, a to normálnym vyhµadaním súboru (toho, ktorý ste editovali,
-nie auto save súboru) a následným spustením M-x recover-file<return>.
-Na ¾iados» o potvrdenie odpovedzte zadaním yes<return> pre pokraèovanie a
-obnovenie auto-save dát.
-
-
-* ECHO OBLAS«
--------------
-
-Keï Emacs vidí, ¾e pí¹ete príkazy pomaly, ukazuje Vám ich v spodnej
-èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblas»". Echo oblas» obsahuje
-dolný riadok obrazovky.
-
-
-* STAVOVÝ RIADOK
-----------------
-
-Riadok bezprostredne nad echo oblas»ou sa nazýva "stavový riadok"
-("mode line").
-Stavový riadok vraví nieèo ako:
-
---:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
-
-Tento riadok podáva u¾itoènú informáciu o stave Emacsu a texte, ktorý
-editujete.
-
-U¾ viete, èo znamená meno súboru -- je to súbor, ktorý ste vyhµadali.
--NN%-- oznaèuje Va¹u aktuálnu pozíciu v texte; vraví, ¾e NN percent textu
-je nad horným okrajom obrazovky. Ak je zaèiatok súboru na obrazovke, je
-tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
---Bot--. Ak sa dívate na tak malý text, ¾e sa celý vojde na obrazovku,
-stavový riadok vraví --All--.
-
-Písmeno L a èíslice oznaèujú pozíciu iným spôsobom, udávajú riadok, na ktorom
-sa nachádza kurzor.
-
-Hviezdièky blízko zaèiatku znamenajú, ¾e ste text zmenili. Tesne po
-vyhµadaní alebo ulo¾ení súboru v tejto èasti stavového riadku nie sú ¾iadne
-hviezdièky, iba pomlèky.
-
-Èas» stavového riadku v zátvorkách vraví, v akých editaèných módoch sa
-nachádzate. Implicitný mód je Fundamental, èo je ten, ktorý momentálne
-pou¾ívate. Je príkladom hlavného módu ("major mode").
-
-Emacs má celý rad hlavných módov. Niektoré z nich sú urèené pre
-editovanie rôznych programovacích jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp mód,
-Text mód, atï. V µubovoµnom okamihu je aktívny práve jeden hlavný mód a
-jeho meno je mo¾né nájs» v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
-"Fundamental".
-
-Ka¾dý hlavný mód mení chovanie niektorých príkazov. Napríklad existujú
-príkazy pre vytváranie komentárov v programe, a preto¾e ka¾dý programovací
-jazyk má inú predstavu o tom, ako má komentár vyzera»,
-musí ka¾dý hlavný mód vklada» komentáre inak. Ka¾dý hlavný mód je
-vlastne meno extended príkazu, ktorým sa do tohoto módu mô¾ete
-prepnú». Napríklad M-x fundamental-mode je príkaz pre prepnutie sa do
-Fundamental módu.
-
-Ak sa chystát meni» normálny text, ako napríklad tento súbor, pravdepodobne by
-ste mali pou¾i» Text mód.
-> Napí¹te M-x text-mode <Return>.
-
-Nebojte sa, ¾iadny z príkazov, ktoré ste sa nauèili, chovanie Emacsu nijako
-významne nezmení. Mô¾ete si ale v¹imnú», ¾e M-f a M-b teraz pracujú
-s apostrofmi ako so súèas»ou slova. Pred tým, vo Fundamental móde, M-f
-a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeµovaèmi slov.
-
-Hlavné módy obyèajne robia men¹ie zmeny, ako bola táto: príkazy väè¹inou
-robia "to isté", ale v ka¾dom hlavnom móde pracujú trochu inak.
-
-Dokumentáciu k aktuálnemu hlavnému módu si mô¾ete zobrazi» stlaèením C-h m.
-
->> Raz alebo viac krát pou¾ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
- na vrchol obrazovky.
->> Stlaète C-h m, aby ste videli, ako sa Text mód lí¹i od Fundamental
- módu.
->> Stlaète C-x 1 pre odstránenie dokumentácie z obrazovky.
-
-Hlavné módy sa nazývajú hlavné preto, ¾e tie¾ existujú vedµaj¹ie módy
-(minor modes). Vedµaj¹ie módy nie sú alternatívou k hlavným módom, ale
-ich malé modifikácie. Ka¾dý vedµaj¹í mód mô¾e by» zapnutý alebo vypnutý
-sám o sebe nezávisle na v¹etkých ostatných vedµaj¹ích módoch a nezávisle na
-hlavnom móde. Tak¾e nemusíte pou¾íva» ¾iadny vedµaj¹í mód alebo mô¾ete
-pou¾íva» jeden vedµaj¹í mód alebo µubovoµnú kombináciu niekoµkých
-vedµaj¹ích módov.
-
-Jedným z veµmi u¾itoèných vedµaj¹ích módov, hlavne pre úpravy slovenských
-textov, je Auto Fill mód. Keï je tento mód zapnutý, Emacs zalomí riadok
-medzi dvoma slovami, kedykoµvek vkladáte text a riadok sa stane príli¹
-dlhým.
-
-Auto Fill mód mô¾ete zapnú» vykonaním M-x auto-fill-mode<Return>.
-Ak je tento mód zapnutý, mô¾ete ho vypnú» vykonaním M-x
-auto-fill-mode<Return>. Ak je mód vypnutý, tento príkaz ho zapína,
-a ak je mód zapnutý, tak ho tento príkaz vypína. Vravíme, ¾e tento
-príkaz prepína ("toggles") tento mód.
-
->> Napí¹te teïa M-x auto-fill-mode<Return>. Potom vkladajte "asdf " stále
- dookola tak dlho, pokiaµ neuvidíte, ako sa vkladaný riadok rozdelí na dva
- riadky. Do textu musíte vklada» medzery preto, ¾e Auto Fill mód
- zalamuje riadky iba v medzerách.
-
-Okraj je obvykle nastavený na 70 znakov, ale mô¾ete to zmeni» príkazom
-C-x f. Hodnotu okraju, ktorú si prajete, by ste mali preda» ako
-numerický argument.
-
->> Napí¹te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f).
- Potom napí¹te nejaký text a pozorujte, ako Emacs vypåòa riadky po
- 20. znakoch. Potom nastavte okraj spä» na 70 opätovným pou¾itím
- C-x f.
-
-Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho
-nepreformátuje.
-Pre preformátovanie odstavca stlaète M-q (Meta-q) s kurzorom vnútri
-odstavca.
-
->> Presuòte kurzor do predchádzajúceho odstavcu a stlaète M-q.
-
-
-* VYH¥ADÁVANIE
---------------
-
-Emacs vie v texte vyhµadáva» re»azce (tj. skupiny spojených znakov alebo
-slov) smerom vpred alebo vzad. Hµadanie re»azca je príkaz presúvajúci
-kurzor; presunie kurzor na najbli¾¹ie miesto, kde sa tento re»azec nachádza.
-
-Vyhµadávací príkaz Emacsu sa lí¹i od vyhµadávacích príkazov väè¹iny
-editorov v tom zmysle, ¾e je "inkrementálny". To znamená, ¾e vyhµadávanie
-sa robí u¾ v okam¾iku, keï zadávate hµadaný re»azec.
-
-Príkaz pre hµadanie vpred je C-s a pre hµadanie vzad C-r.
-POZOR! E¹te to neskú¹ajte.
-
-Keï stlaèíte C-s, uvidíte v echo oblasti prompt "I-search". To Vám
-vraví, ¾e Emacs sa nacháza v stave, ktorý sa nazýva inkrementálne hµadanie,
-a èaká, kým mu zadáte, èo chcete hµada». <RET> hµadanie ukonèí.
-
->> Teraz zaènite hµadanie stlaèením C-s. POMALY, písmeno po písmene, pí¹te
- slovo 'kurzor'. Po ka¾dom písmene si v¹imnite, èo sa deje s kurzorom.
- Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvý krát.
->> Stlaète C-s znova, aby ste na¹li ïal¹í výskyt slova "kurzor".
->> Teraz ¹tyri krát stlaète <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
- presúva.
->> Stlaète <RET> pre ukonèenie hµadania.
-
-Videli ste, èo sa stalo? Emacs sa v inkrementálnom hµadaní pokú¹a
-prejs» na ïal¹í výskyt re»azca, ktorý ste dosiaµ napísali. Ak chcete
-prejs» na ïal¹í výskyt 'kurzor', jednoducho stlaète C-s zas.
-Ak u¾ ¾iadny taký výskyt nie je, Emacs pípne a povie Vám, ¾e
-hµadanie momentálne "zlyháva", C-g hµadanie ukonèí.
-
-POZNÁMKA: Na niektorých systémoch stlaèenie C-s spôsobí zatuhnutie
-obrazovky a neuvidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
-"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
-nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom
-vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále
-Emacsu radu, ako obís» túto "vlastnos»".
-
-Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte <Delback>, uvidíte,
-¾e posledný znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na posledné
-miesto hµadania. Predpokladajme napríklad, ¾e ste napísali "c", aby ste
-na¹li prvý výskyt "k". Ak teraz stlaèíte "u", kurzor sa presunie na
-prvý výskyt "ku". Teraz stlaète <Delback>. To vyma¾e "u" z hµadaného
-re»azca a kurzor sa presunie spä» na prvý výskyt "k".
-
-Ak uprostred hµadania stlaèíte control alebo meta znak (s niekoµkými
-výnimkami -- znaky, ktoré sú ¹peciálne v hµadaní, ako C-s a C-r),
-hµadanie bude ukonèené.
-
-C-s zaèína hµadanie, ktoré hµadá akýkoµvek výskyt hµadaného re»azca ZA
-aktuálnu pozíciu kurzoru. Ak chcete nieèo hµada» v predchádzajúcom texte,
-stlaète namiesto C-s C-r. V¹etko, èo sme povedali o C-s, platí tie¾ o C-r
-okrem toho, ¾e smer hµadania je opaèný.
-
-
-* VIAC OKIEN
-------------
-
-Jednou z pekných vlastností Emacsu je to, ¾e mô¾e na obrazovke zobrazi»
-viac okien súèasne.
-
->> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
- CONTROL-1).
-
->> Ak stlaèíte C-x 2, obrazovka sa rozdelí na dve okná.
- Obidve okná zobrazujú tento tútorial. Kurzor zostáva na vrchu okna.
-
->> Stlaète C-M-v pre rolovanie spodného okna.
- (Ak nemáte skutoènú klávesu Meta, stlaète ESC C-v.)
-
->> Stlaète C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolného okna.
->> Pou¾ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
- Pokraèujte v èítaní týchto in¹trukcií v hornom okne.
-
->> Znovu stlaète C-x o pre presun kurzoru spä» do horného okna.
- Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pôvodne.
-
-Mô¾ete ïalej pou¾íva» C-x o pre prepínanie medzi oknami. Ka¾dé okno má svoju
-vlastnú pozíciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
-V¹etky obvyklé editaèné príkazy platia pre okno, v ktorom sa nachádza
-kurzor. Toto okno nazývame "aktívne okno" ("selected window").
-
-Príkaz C-M-v je veµmi u¾itoèný, ak v jednom okne editujete text a
-druhé okno pou¾ívate iba pre prehµad. Mô¾ete necháva» kurzor stále
-v okne, kde editujete, a postupova» po druhom okne pomocou C-M-v.
-
-C-M-v je príkladom CONTROL-META znaku. Ak máte skutoènú META klávesu,
-mô¾ete vyvola» C-M-v pridr¾aním oboch kláves CTRL a META pri stlaèení v.
-Nezále¾í na tom, èi stlaèíte ako prvú klávesu CTRL alebo META, preto¾e obe
-tieto klávesy fungujú ako modifikátory kláves, ktoré stlaèíte.
-
-Ak nemáte skutoènú META klávesu, mô¾ete namiesto nej pou¾i» ESC, na
-poradí zále¾í: musíte stlaèi» ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
-nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatný znak, a nie modifikátor.
-
->> Stlaète C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolného okna.
-
-(Ak by ste C-x 1 stlaèili v dolnom okne, odstránilo by to horné okno.
-Chápte tento príkaz ako "ponechaj akurát jedno okno -- to, v ktorom
-akurát som".)
-
-Nemusíte v oboch oknách zobrazova» ten istý buffer. Ak pou¾ijete
-C-x C-f pre vyhµadanie súboru v jednom z okien, druhé okno sa nezmení.
-Mô¾ete vyhµadáva» súbory v oboch oknách nezávisle.
-
-Tu je ïal¹í spôsob, ako vyu¾i» dve okná na zobrazenie dvoch rôznych vecí:
-
->> Stlaète C-x 4 C-f nasledované menom niektorého z Va¹ich súborov.
- Dokonèite to pomocou <Return>. Vidíte zadaný súbor v dolnom okne.
- Presunul sa tam aj kurzor.
-
->> Stlaète C-x o pre presun spä» do horného okna a C-x 1 pre zmazanie
- dolného okna.
-
-
-* REKURZÍVNE EDITAÈNÉ ÚROVNE
-----------------------------
-
-Obèas sa dostanete do nieèoho, èo sa nazýva "rekurzívna editaèná úroveò"
-("recursive editing level"). To je indikované hranatými zátvorkami v
-stavovom riadku obklopujúcemu zátvorky okolo mena hlavného módu.
-Napríklad mô¾ete vidie» [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).
-
-Aby ste sa dostali z rekurzívnej editaènej úrovne, stlaète ESC ESC ESC.
-To je v¹eobecný "vyskakovací" príkaz. Mô¾ete ho pou¾i» tie¾ pre odstránenie
-niektorých okien a vyskoèenie z minibuffera.
-
->> Stlaète M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlaète
- ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.
-
-Z rekurzívnej editaènej úrovne nemô¾ete vyskoèi» pomocou C-g. To preto, ¾e
-C-g je vyu¾ívané pre ru¹enie príkazov a argumentov VO VNÚTRI rekurzívnej
-editaènej vrstvy.
-
-
-* ZÍSKANIE ÏAL©EJ NÁPOVEDY
---------------------------
-
-V tomto tútoriale sme sa pokúsili Vám poskytnú» dostatok informácií,
-aby ste mohli zaèa» Emacs pou¾íva». V Emacse je toho toµko, ¾e by bolo
-nemo¾né to v¹etko objasni» v tomto návode. V ka¾dom prípade sa o Emacse
-mô¾ete nauèi» viac, preto¾e má veµa u¾itoèných vlastností. Emacs ponúka
-príkazy pre èítanie dokumentácie svojich príkazov. V¹etky tieto "help"
-príkazy zaèínajú znakom Control-h, ktorý sa nazýva "help znak".
-
-Pre pou¾itie vlastností nápovedy stlaète znak C-h a potom znak hovoriaci,
-aký druh nápovedy si ¾iadate. Ak ste NAOZAJ stratení, stlaète C-h ? a
-Emacs Vám povie, aké druhy nápovedy Vám mô¾e poskytnú». Ak ste stlaèili
-C-h a potom ste sa rozhodli, ¾e ¾iadnu nápovedu nechcete, jednoducho ju
-zru¹te stlaèením C-g.
-
-(Na niektorých poèítaèoch je význam znaku C-h zmenený. To by naozaj
-nemalo by» v¹eobecným nastavením pre v¹etkých pou¾ívateµov, tak¾e máte právo
-pos»a¾ova» sa systémovému administrátorovi. Do tej doby, ak C-h
-nezobrazuje hlásenie o nápovede v dolnej èasti obrazovky, skúste namiesto
-toho pou¾íva» klávesu F1 alebo M-x help RET.)
-
-Najzákladnej¹í príkaz nápovedy je C-h c. Stlaète C-h, znak c a klávesový
-príkaz; Emacs potom zobrazí veµmi struèný popis príkazu.
-
->> Stlaète C-h c C-p.
-
- Hlásenie by malo vyzera» asi takto
-
- C-p runs the command previous-line
-
-To vám oznamuje "meno funkcie". Mená funkcií sú pou¾ívané hlavne pre
-konfiguráciu a roz¹irovanie Emacsu. Ale preto¾e mená funkcií sú volené
-tak, aby naznaèovali, èo zodpovedajúci príkaz robí, mô¾u slú¾i» tie¾
-ako veµmi struèná dokumentácia -- dostatoèná na to, aby Vám pripomenula
-príkazy, ktoré ste sa u¾ nauèili.
-
-Viacznakové príkazy ako C-x C-s a (ak nemáte META, EDIT ani ALT
-klávesu) <ESC>v sú pre C-h c povolené tie¾.
-
-Na získanie viac informácií o príkaze pou¾ite namiesto C-h c C-h k.
-
->> Stlaète C-h k C-p.
-
-To zobrazí dokumentáciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak
-výstup preèítate, stlaète C-x 1, aby ste sa textu nápovedy zbavili.
-Nemusíte to robi» hneï. Mô¾ete chvíµu editova» a nazera» do textu
-nápovedy a a¾ potom stlaèi» C-x 1.
-
-Tu sú ïal¹ie u¾itoèné voµby C-h:
-
- C-h f Popis funkcie. Zadáváte meno funkcie.
-
->> Skúste napísa» C-h f previous-line<Return>.
- To vypí¹e v¹etky informácie, ktoré Emacs má o funkcii implementujúcej
- príkaz C-p.
-
-Podobný príkaz C-h v zobrazí dokumentáciu premennej, ktorej hodnotu
-mô¾ete nastavi» pre ovplyvnenie chovania Emacsu. Meno premennej musíte
-zada», a¾ keï sa naò Emacs spýta.
-
- C-h a Príkazové apropos. Zadajte kµúèové slovo a Emacs vypí¹e
- v¹etky príkazy, ktorých meno obsahuje toto kµúèové
- slovo. V¹etky tieto príkazy mô¾u by» vyvolané pomocou
- Meta-x. Pre niektoré príkazy príkazové apropos vypí¹e
- tie¾ jedno alebo dvojznakové sekvencie, ktoré vykonávajú
- ten istý príkaz.
-
->> Napí¹te C-h a file<Return>.
-
-To zobrazí v druhom okne zoznam v¹etkých M-x príkazov obsahujúcich "file" vo
-svojom názve. Znakové príkazy ako C-x C-f uvidíte vypísané vedµa
-zodpovedajúcich mien príkazov ako find-file.
-
->> Stlaète C-M-v pre posun okna s nápovedou. Urobte to viac krát.
-
->> Stlaète C-x 1 pre zmazanie okna s nápovedou.
-
- C-h i Èítanie on-line manuálov (tie¾ Info). Tento príkaz
- Vás prepne do ¹peciálneho buffera s názvom `*info*',
- v ktorom mô¾ete èíta» on-line manuály pre balíky
- in¹talované na va¹om systéme. Ak stlaèíte m emacs <Return>,
- mô¾ete si napríklad preèíta» manuál k Emacsu. Ak ste
- doteraz nikdy nepou¾ívali Info, stlaète ? a Emacs vám
- predstaví hlavné mo¾nosti módu pre Info. Ak toto
- predstavenie absolvujete, mali by ste pou¾íva» Info
- manuál Emacsu ako svoju primárnu dokumentáciu.
-
-
-* VIAC VLASTNOSTÍ
------------------
-
-Na to, aby ste sa nauèili viac o Emacse, preèítajte si jeho manuál, buï ako
-knihu alebo on-line vo formáte Info (pou¾ite Help menu alebo stlaète F10 h r).
-Dve vlastnosti, ktoré sa vám mô¾u páèi», je dopåòanie, ktoré ¹etrí písanie a
-dired, ktorý zjednodu¹uje prácu so súbormi.
-
-Dopåòanie je na vyvarovanie sa zbytoèného písania. Napríklad, keï sa chcete
-dosta» do bufferu *Messages*, mô¾ete napísa» C-x b *M<Tab> a Emacs doplní
-zvy¹ok mena bufferu, a¾ potiaµ, pokiaµ ho doká¾e zisti» z toho, èo ste u¾
-napísali. Dopåòanie je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole
-nazvanej "Completion".
-
-Dired vám dovoµuje zobrazi» zoznam súborov v adresári (a voliteµne jeho
-podadresároch), presúva», upravova», premenováva», maza» a ináè manipulova» so
-súbormi. Dired je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole nazvanej
-"Dired".
-
-Manuál tie¾ popisuje veµa iných vlastností Emacsu.
-
-* ZÁVER
--------
-
-Nezabudnite, Emacs ukonèíte vykonaním príkazu C-x C-c. Pre doèasný
-odskok do shellu, z ktorého sa do Emacsu mô¾ete opä» vráti»,
-pou¾ite C-z.
-
-Zámerom tohto tútorialu je by» zrozumiteµný v¹etkým novým pou¾ívateµom, tak¾e
-ak narazíte na nieèo nejasného, tak nezúfajte a nedávajte to za vinu sebe
--- s»a¾ujte sa!
-
-
-KOPÍROVANIE
------------
-
-Tento tútorial vychádza z dlhej rady emacsových tútorialov zaèatej
-tútorialom napísaným Stuartom Cracraftom pre pôvodný Emacs.
-
-Táto verzia tútorialu je, podobne ako GNU Emacs, chránená copyrightom
-a je ¹írená s povolením distribuova» kópie za istých podmienok:
-
-Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
- 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
-
- Ka¾dému je zaruèené právo vytvára» a distribuova» presné kópie tohto
- dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkoµvek médiu, s tým, ¾e bude
- zachovaná táto poznámka o autorstve a poznámka o povolení, a ¾e
- distribútor zaruèuje príjemcovi právo na ïal¹iu redistribúciu povolenú
- touto poznámkou.
-
- Je zaruèené právo distribuova» modifikované verzie tohto dokumentu
- alebo jeho èastí pod hore uvedenými podmienkami za predpokladu, ¾e
- obsahuje jasné poznámky uvádzajúce, kto urobil posledné úpravy.
-
-Podmienky pre kopírovanie Emacsu samotného sú zlo¾itej¹ie, ale
-v rovnakom duchu. Preèítajte si, prosím, súbor COPYING a potom dajte kópie
-GNU Emacsu svojim priateµom. Pomáhajte potlaèova» softwarovú ob¹trukciu
-("vlastníctvo") pou¾ívaním, písaním a zdieµaním free softwaru!
-
-;;; Local Variables:
-;;; coding: iso-latin-2
-;;; End:
-
-;;; arch-tag: 87861cfa-5cf6-4b87-9fab-86c93c5ca9f3